Medzinárodná norma rady EN špecifikuje požiadavky na systém environmentálneho manažérstva (EMS). Z noriem ISO radu EN 14000 je práve norma ISO 14001 tou, podľa ktorej požiadaviek sa systém zavádza a certifikuje.

Základným zámerom normy 140001 je podpora ochrany životného prostredia a prevencia znečisťovania. Norma nestanovuje žiadne absolútne požiadavky na environmentálne správanie, kladie však dôraz na dodržiavanie legislatívnych požiadaviek týkajúcich sa jednotlivých zložiek životného prostredia (viac informácii: voda, ovzdušie, pôda, odpady, ochrana prírody www.iso-14001.sk) Základom je identifikácia všetkých možných environmentálnych aspektov, ktoré majú vplyv na životné prostredie.

Organizácia môže určiť, čím životné prostredie zaťažuje a hľadať vhodné metódy k postupnému znižovaniu negatívnych vplyvov do životného prostredia. Samozrejme správnosť je na posúdení audítora z certifikačnej spoločnosti.


Komu je systém ISO 14001 určený?

Systém environmentálneho manažérstva podľa požiadaviek normy ISO 14001 je určený všetkým organizáciám bez ohľadu na odbor činnosti alebo veľkosť. Spoločnostiam, ktoré chcú aktívne zlepšovať svoj ​​prístup k ochrane životného prostredia a vyhnúť sa až tisícovým pokutám od Slovenskej inšpekcie životného prostredia za nedodržiavanie požiadaviek legislatívy.


Prínosy zavedeného systému:

  • dodržiavanie legislatívnych požiadaviek v oblasti životného prostredia a tým aj zníženie rizika prípadnej pokuty
  • celkové posilnenie existujúceho systému organizácie
  • hospodárnejšie využitie surovín a energií
  • zníženie rizika environmentálnych nehôd a havarijných stavov
  • zvýšenie podnikateľskej dôveryhodnosti pre partnerov, investorov, peňažné ústavy, poisťovne, verejnú správu i širokú verejnosť
  • jednoduchšie získanie povolení a licencií
  • získanie konkurenčnej výhody

 

SYSTÉM ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA ISO 14001 A ZDOKUMENTOVANÉ INFORMÁCIE

Prinášame výber zo základných kapitol normy ISO 14001 pre jasnejšie pochopenie súvislostí a cieľov systému environmentálneho manažérstva.

 

4. ČASŤ – SÚVISLOSTI ORGANIZÁCIE

Organizácia alebo spoločnosť, ktorá má záujem o získanie certifikátu musí v prvom rade určiť externé a interné záležitosti a environmentálne podmienky ktoré sa jej dotýkajú a ovplyvňujú ju.
Spoločnosť musí určiť hranice aplikovateľnosť systému environmentálneho manažérstva pre jej činnosť.

Ďalej musí určiť zainteresované strany, ich potreby a očakávania a čo z týchto potrieb sa stane záväznou povinnosťou pre spoločnosť. Okrem toho musí zvážiť svoje vlastné funkcie, činnosti, produkty a služby ktoré ponúka a svoje právomoci, a taktiež svoju schopnosť riadiť a ovplyvňovať.

Tieto činnosti slúžia pre zváženie a definovanie rozsahu systému environmentálneho manažérstva a následne sa všetky tieto činnosti, produkty a služby musia začleniť do tohto systému.
O všetkom sa musia viesť zdokumentované informácie a musia byť dostupné zainteresovaným stranám.

 

5. ČASŤ – VODCOVSTVO (VEDENIE)

Vedenie spoločnosti má nezastupiteľnú funkciu pri systéme environmentálneho manažérstva. Okrem iného musí zaistiť že environmentálna politika je v súlade s zameraním organizácie, obsahuje záväzok k ochrane životného prostredia (napr. udržateľné využívanie zdrojov, nakladanie s odpadmi a pod.) a k neustálemu zlepšovaniu systému environmentálneho manažérstva.

Environmentálna politika musí byť vedená ako zdokumentovaná informácia, musí byť komunikovaná v rámci spoločnosti a dostupná zainteresovaným stranám.

Vrcholové vedenie musí prideliť zodpovednosť a právomoc aby bola zaistená zhoda systému environmentálneho manažérstva s touto medzinárodnou normou.

 

6. ČASŤ – PLÁNOVANIE SYSTÉMU ENVIRONMENTÁLNEHO MANAŽÉRSTVA

Pre plánovanie systému environmentálneho manažérstva je nevyhnutné zvážiť riziká, príležitosti a havarijné situácie, ktoré môžu mať environmentálny dopad.

Pri plánovaní je nevyhnutné určiť environmentálne aspekty činností, produktov a služieb a s tým súvisiace environmentálne dopady (negatívne hrozby alebo pozitívne príležitosti).

Organizácia musí určiť svoje záväzné povinnosti, ktoré sa vzťahujú na environmentálne aspekty.

Záväzné povinnosti, environmentálne aspekty a riziká vytvárajú základné podmienky pre stanovenie environmentálnych cieľov.
Zdokumentované environmentálne ciele musia byť v súlade s environmentálnou politikou, musia byť merateľné, monitorované, oznámené a aktualizované.

 

7. ČASŤ – ZDROJE

Spoločnosť musí určiť a poskytovať potrebné zdroje na chod a zlepšovanie systému environmentálneho manažérstva.

Medzi zdroje patria aj kompetencie pre osoby, ktorých práca môže spôsobiť významný environmentálny dopad. Rovnako aj kompetencie pre osoby, ktoré sú poverené zodpovednosťou za systém environmentálneho manažérstva vrátané tých, ktoré

  • určujú a hodnotia environmentálne dopady a záväzné povinnosti
  • prispievajú k dosiahnutiu environmentálneho cieľa
  • reagujú na havarijné situácie
  • robia interné audity
  • robia hodnotenie zhody

Komunikácia (interná aj externá) musí byť transparentná, vhodná, pravdivá, vecná, zrozumiteľná a nemá eliminovať relevantné informácie. Je dôležité určiť o čom sa má komunikovať, kedy, s kým a akým spôsobom.

 

8. ČASŤ – PREVÁDZKA

Pre prevádzku sú dôležité dva základné body. Prvým je plánovanie a riadenie, druhým havarijná pripravenosť a reakcie.

Aby spoločnosť splnila požiadavky na systém environmentálneho manažérstva, je potrebné stanoviť kritéria pre procesy a riadiť procesy v súlade s kritériami prevádzky a to vrátane procesov, ktoré sú zabezpečované externe. Procesy je potrebné navrhovať tak, aby sa zabránilo chybám a zaistili sa konzistentné výsledky. To dosiahneme používaním vhodnej technológie, kvalifikovanými pracovníkmi a pod.

Organizácia musí stanoviť kontrolnú činnosť, aby sa zaistilo, že každá etapa životného cyklu produktu alebo služby bude v súlade s environmentálnymi požiadavkami.

Havarijná pripravenosť spoločnosti súvisí s prípravou opatrení na zabránenie a zmiernenie environmentálnych dopadov. Spoločnosť musí reagovať na aktuálnu havarijnú situáciu, prijať opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie environmentálneho dopadu, pravidelne testovať opatrenia, preverovať a opravovať opatrenia pre potenciálne havarijné situácie a poskytovať relevantné informácie.

 

9. ČASŤ – HODNOTENIE VÝKONNOSTI

Organizácie musí monitorovať, merať, analyzovať a hodnotiť environmentálnu výkonnosť. Je potrebné správne určiť, čo je potrebné merať, aké metódy zvoliť, akým spôsobom analyzovať a hodnotiť údaje. Rovnako je nevyhnutné určiť termíny monitorovania a termíny vyhodnocovania výsledkov z meraní.

Interné audity vykonáva organizácia v plánovaných intervaloch, aby získala informácie o systéme environmentálneho manažérstva. Pre audit sa stanovujú kritéria auditu a predmet každého auditu. Je nutné vybrať objektívnych audítorov, aby sa zabezpečila nestrannosť a aby boli relevantné výsledky odovzdané vo vhodnej forme vedeniu.

Vrcholové vedenie spoločnosti musí dôkladne preskúmať systém environmentálneho manažmentu a to v plánovaných intervaloch a uchovávať o tom zdokumentované informácie.

Výstup z preskúmavania musí obsahovať:

  • závery týkajúce sa vhodnosti, primeranosti a efektívnosť systému environmentálneho manažérstva,
  • rozhodnutia týkajúce sa príležitostí na zlepšovanie,
  • rozhodnutia týkajúce sa potreby zmien,
  • opatrenia, ak neboli environmentálne ciele splnené
  • príležitosti k zlepšovaniu integrácie systému environmentálneho manažérstva s podnikovými procesmi
  • dôsledky týkajúce sa strategického smerovania organizácie.

 

10. ČASŤ – ZLEPŠOVANIE

Ak sa vyskytnú nezhody, spoločnosť na to musí reagovať, prijať opatrenia na nápravu, zabezpečiť a implementovať opatrenia, aby sa rovnaké a podobné nezhody nestávali. O nezhodách sa musia uchovávať zdokumentované informácie v súvislosti s povahou nezhôd, o prijatých nápravných opatreniach a výsledku nápravných opatrení.

Spoločnosť musí určiť príležitosti na zlepšovanie, prijať nevyhnutné opatrenia a neustále zlepšovať systém environmentálneho manažérstva s cieľom zvýšiť jeho environmentálnu výkonnosť.

 

Potrebujete zaviesť systém environmentálneho manažérstva? Obráťte sa na nás.